LANDMARKS
Landmarks

Dionýzov Atlas

Šimon Chovan (SK)


Miesto
Beckovské skalice, Beckov
GPS
48.7738498 N, 17.8927499 E
Otvorenie
21. 11. 2026, 14:30
NavigovaťNavigovať na miesto

Prístup k dielu

  • Typ trasyPešia túra, cyklistika
  • NáročnosťĽahká, vhodná pre rodiny s deťmi
  • ParkovaniePri prvom Dionýzovom atlase

O diele

Autor: Šimon Chovan
Miesto: Beckovské skalice, Beckov

Rok: 2026

Čo nám dokážu prezradiť rastliny staré milióny rokov? A ako by mohli vyzerať skameneliny rastlín, ktoré dnes rastú v našej krajine?

Dielo Dionýzov atlas je inšpirované výskumom Dionýza Štúra, významného slovenského geológa, paleontológa a botanika, rodáka z Beckova. Štúr sa venoval skúmaniu skamenených rastlín, ktoré podrobne dokumentoval, prekresľoval a rekonštruoval. Práve jeho vedecká práca sa stala východiskom pre umelecké dielo, ktoré prepája geologickú minulosť s otázkami o budúcnosti našej krajiny.

Autor sa pri tvorbe inšpiroval jedinečnou prírodnou rezerváciou Beckovské skalice, známou svojím suchým a teplým prostredím a výskytom vzácnych rastlín. V súvislosti s klimatickou zmenou môžu byť podobné rastlinné spoločenstvá v budúcnosti čoraz rozšírenejšie.

Šimon Chovan si vybral tri rastliny charakteristické pre toto prostredie – hlaváčik jarný, kavyľ drsnosteblový a ľan chlpatý. Ich podoby preniesol gravírovaním do vápenca, čím vytvoril akési imaginárne skameneliny budúcnosti.

Kamenné objekty sú umiestnené na konštrukciách pripomínajúcich turistické informačné tabule. Namiesto bežných fotografií či ilustrácií však príbehy rastlín rozpráva samotný kameň, jeho prirodzená štruktúra a vygravírované obrazy. Vzniká tak netradičný atlas, v ktorom sa stretáva vedecké poznávanie prírody, umelecká predstavivosť a geologický čas.

Dionýzov atlas nás pozýva zamyslieť sa nad tým, ako sa krajina mení vplyvom klimatických zmien a ľudskej činnosti. Pripomína nám, že príroda neustále zaznamenáva svoj príbeh – a že aj naša prítomnosť sa raz môže stať jednou z vrstiev jej geologickej pamäti.

Autor

Šimon Chovan

Zo širokého poľa pôsobenia Dionýza Štúra ma zaujal jeho príspevok k fytopaleontológii rastlín na územiach Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska. Štúr intenzívne skúmal skamenelé rastliny, prekresľoval ich a na základe toho ich rekonštruoval. Na skamenelinách rastlín ma zaujíma to, že sú v nich komprimované rozsiahle časové úseky geologického času s krátkym životným cyklom rastlín. Pri výskume lokality Beckova ma zaujali unikátne Beckovské skalice, chránená prírodná rezervácia v Považskom Inovci (pri obci Beckov). Geologicky ide o významné vápencovo-dolomitové bralo, ktoré spolu s vedľajším hradným bralom vytvára jedinečné xerotermné prostredie. Sú tak unikátnou lokalitou xerotermnej vegetácie, spoločenstiev adaptovaných na suché a teplé prostredie. Vzhľadom na prebiehajúce horúčavy a klimatickú krízu môžeme predpokladať, že podobné rastliny budú na Slovensku v budúcnosti viac rozšírené.
Vybral som si 3 takéto rastliny: Hlaváčik jarný (Adonis vernalis), Kavyľ drsnosteblový (Stipa eriocaulis Borbás), Ľan chlpatý (Linum hirsutum), ktoré by som chcel vygravírovať na kusy vápenca. Ak by to bolo z ochranárskeho a etického hľadiska možné, bolo by možné využiť kamene z bývalého Beckovského kameňolomu.
Pri uvažovaní ako ukotviť tieto špekulatívne skameneliny do priestoru, som dospel k záveru, že by som nerád pridával niečo invazívne do lokality, ktorá medzi zvonicou a vežou obsahuje množstvo historických a kultúrnych vrstiev – od hradu po súčasnú zástavbu. V návrhu preto pracujem so skeletmi turistických tabúľ, ktoré bývajú v takýchto prostrediach bežne prítomné. Nositeľom informácie je tu na rozdiel od fotiek a písma samotný vápenec a jeho textúra, často obsahujúca skameneliny a na druhej strane vygravírované skeny rastlín, podobne ako v atlase. V dielach vytváram napätie medzi racionálnymi mriežkami grafických layoutov či biologických klasifikácií a špekulatívnou kresebnou líniou, ktorá archeologicky rekonštruuje fragmenty vápenca do možných celkov. Tieto abstraktné tvary obsahujú jemné náznaky figurácie, čím odkazujem k ľudskej činnosti ako novej geologickej vrstve súčasnosti. Tabule by boli vytvorené z eloxovanej ocele, aby odolávali počasiu a naopak samotné kamene sa budú postupne jemne meniť. Na každej tabuli bude krátky text o danej rastline vypracovaný v spolupráci s pozvaným odborníkom.
Rozmiestnenie v krajine by bolo presnejšie zadefinované v spolupráci s architektom Matúšom Bištanom po bližšom preskúmaní priestorových vzťahov, veľkosti parcely a rozhovormi so zadávateľmi a domácimi.
Šimon Chovan je slovenský vizuálny umelec, ktorý žije a tvorí medzi Dekýšom, Viedňou a Amsterdamom. Vo svojich sochách a priestorových inštaláciách prepája prírodu, ľudské telo a technológie. Priemyselné materiály kombinuje s prírodnými, napríklad s okrovým pigmentom z rodného regiónu Banskej Štiavnice. Jeho objekty pripomínajú živé organizmy aj umelé štruktúry a kladú otázku, kde sa končí príroda a začína svet vytvorený človekom.
V projekte Dendrites & Tissues (2024) vytvára vetviace sa štruktúry, ktoré pripomínajú nervové siete, chodbičky podkôrneho hmyzu či technologické súčiastky. Zdanlivo odlišné svety tak prepája prostredníctvom podobných tvarov a materiálov.
V inštalácii Leeching States (2025) pracuje s nerastmi obsahujúcimi lítium a zvyškami recyklovaných batérií. Zviditeľňuje tak prepojenie každodenných technológií s ťažbou surovín a upozorňuje na environmentálne dôsledky ich získavania a používania. Projekt predstavil vo viedenskom MuseumsQuartier.
Spolu s Matúšom Bišťanom získal cenu CE ZA AR za interiér (2021). Bol finalistom ceny Exit (2020) a KAF Young Art Prize (2026). Jeho diela sú zastúpené v zbierke Krajskej galérie výtvarného umenia v Zlín

Naplánujte si cestu k dielu

Spôsob dopravy

Turistická trasa

Zobraziť všetky zastavenia